Škola zabezpečuje

• prostredníctvom školskej jedálne prevzatie a úpravu ovocia a zeleniny (ak je to potrebné)
• servírovanie žiakom počas desiatej
• v prípade, že sa distribuuje ovocie a zelenina ako súčasť obeda, je potrebné ovocie a zeleninu v rámci programu osobitne evidovať
• zabezpečuje rozdeľovanie rovnakým dielom žiakom
• realizáciu platieb dodávateľovi formou na ktorej sa dohodli
• vedie evidenciu o počte žiakov a spotrebe ovocia a zeleniny

Aké druhy sú podporované?

Ovocie – jablká, hrušky, broskyne, marhule, slivky, čerešne
Zelenina – paprika, rajčiak, reďkovka, kaleráb, mrkva
Spracované ovocie a zelenina – šťavy – mrkvová, jablková a mrkvovo – jablková

Vylúčené sú produkty s pridaným cukrom, tukom, soľou a umelými sladidlami.

Aká je odporúčaná hmotnosť dennej porcie?

Denná porcia:
– 200 g čerstvého ovocia alebo zeleniny
– 250 ml ovocné a zeleninové šťavy
Denná porcia 200 g predstavuje napr. 1- 2 jablká, 1 hrušku, 1 broskyňu, 3 – 4 marhule a pod., alebo 250 ml ovocnej alebo zeleninovej šťavy.

Svetová zdravotnícka organizácia FAO/WHO odporúča dospelým denne konzumovať najmenej 400 g ovocia a zeleniny.

Aká je frekvencia dodávok ovocia a zeleniny?

Najmenej jedenkrát týždenne počas školského roka. Nie je vylúčené dodávanie druhov ovocia a zeleniny aj viackrát týždenne (upraví škola a dodávateľ v zmluve).

Čo je to „Školské ovocie”

Program „Školské ovocie“ je pravidelné zabezpečovanie ovocia a zeleniny alebo výrobkov z nich do škôl. Pre 27 členských štátov vyčlenila EÚ 90 mil. eur. Slovensko sa do programu zapojilo od školského roku 2009/2010 s finančnou podporou EÚ 1,27 mil. eur, ktorá bola vyčlenená pre asi 300 000 detí.

Deti v slovenských škôlkach a žiaci v základných školách môžu tak konzumovať čerstvé ovocie a zeleninu vypestované v našich podmienkach. Cena dodaného ovocia a zeleniny je hradená 73 % z EÚ a 27 % zaplatí žiak.

Ciele programu:

• zvýšiť spotrebu ovocia a zeleniny u detí predškolského a školského veku
• zmeniť stravovacie návyky u detí už v rannom školskom veku
• znížiť výskyt nadhmotnosti a obezity u detí
• podporiť zdravú výživu a zvýšiť informovanosť o výživovej hodnote jednotlivých druhov ovocia a zeleniny

Význam ovocia a zeleniny vo výžive

Ovocie a zelenina má vo výžive človeka nezastupiteľné miesto vďaka vysokému obsahu vitamínov, minerálnych látok, vlákniny a ďalších dôležitých látok, priaznivo ovplyvňujúcich fyziologické procesy v našom organizme. Pred každodennou konzumáciou nesmieme zabúdať na dôkladné umývanie ovocia a zeleniny!

NEZABÚDAJ – DOBRE POUMÝVAJ – ZDRAVO SI POCHUTNAJ !!!

Ovocie i zelenina obsahuje 5 najdôležitejších látok pre ľudský organizmus, ktoré zlepšujú našu kondíciu, posilňujú náš imunitný systém a sú výborným zdrojom prírodnej energie.

1. Vitamíny – posilňujú funkcie dôležitých orgánov v tele.
2. Vláknina – podporuje funkciu žalúdka a čriev, znižuje riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení.
3. Mastné kyseliny – sú cenné a obsiahnuté v šupke dužinatých plodov.
4. Fruktóza a iné jednoduché cukry – dodávajú energiu pre organizmus.
5. Minerálne látky – najmä draslík – priaznivo ovplyvňujú biochemické procesy.

Ovocie

Jablká

– majú málo sacharidov
– sú mimoriadne bohaté na vitamíny a stopové prvky (majú vysoký obsah draslíka)
– obsahujú až 30 % vlákniny
– regenerujú a očisťujú organizmus
– znižujú hladinu cholesterolu a cukru v krvi
– sú účinné aj pri bolestiach hlavy a závratoch
– pomáhajú pri hnačke (sladké jablká) a zápche (kyslé) jablká
– sú osvedčeným prostriedkom pri ťažkostiach s kĺbmi
– podporujú odolnosť proti chorobám
– odvar z jabloňových kvetov má upokojujúce účinky a zmierňuje záchvaty kašľa
– pri chrípke a kašli sa osvedčilo pitie šťavy z jabĺk

Viaceré výskumy potvrdili, že konzumácia jedného jablka ráno a večer regeneruje a očisťuje organizmus.

Čerešne

– obsahujú vitamín C
– draslík, ten pomáha udržiavať zdravú pokožku a pravidelný rytmus srdca
– pôsobia preventívne proti dne
– odvádzajú z tela toxické látky a čistia obličky, majú močopudné účinky a pomáhajú prečistiť organizmus
– nachádza sa v nich kyselina kremičitá, ktorá blahodarne pôsobí na spevnenie väziva
– okrem toho obsahujú aj fosfor, ktorý upokojuje nervovú sústavu
– listy z čerešne sa pridávajú aj do čajových zmesí pre ich močopudné účinky; kúpeľ v odvare zmierňuje bolesti kĺbov pri reume

Slivky

– ideálne spojenie vápnika a fosforu pôsobí blahodárne na posilnenie kostí a pomáha tráveniu
– sušené slivky sú známe svojím laxatívnym účinkom a poskytujú užitočné množstvo vlákniny

Hrušky

– okrem vitamínov obsahujú najmä vápnik, fosfor a ľahkostráviteľné cukry
– majú antibakteriálny, močopudný a posilňujúci účinok, najmä v kombinácií s ovsenými vločkami
– ich plody alebo šťava sa používajú v ľudovom liečiteľstve pri obezite, močových kameňoch, vysokom krvnom tlaku
– hrušky prečisťujú črevá a pomáhajú pri iných poruchách trávenia
– plané hrušky majú liečivejšie vlastnosti

Marhule

– obsahujú kyselinu listovú, pantoténovú a betakarotén, ktoré brzdia procesy starnutia a uľahčujú regeneráciu buniek.
– zlepšujú náladu a odstraňujú únavu a poruchy sústredenia.
– podporujú imunitný systém buniek a chránia ich pred vplyvom voľných radikálov.
– urýchľujú tvorbu buniek.
– pomáhajú regulovať krvný tlak.
– majú vysoký obsah rozpustnej vlákniny
– sú výborným zdrojom železa.
– čerstvé alebo sušené marhule jedzte ľubovoľne. Kôstky vypľúvajte.
– už tri plody obsahujú karotény v množstve polovičnej dennej potreby dospelého človeka.
– za hrsť sušených marhúľ nahradí dospelému okolo 20 % denného príjmu draslíka, ženám viac ako 10 % železa a mužom takmer 20 %.

Broskyne

– neobsahujú tuk, zato sú skvelým zdrojom vlákniny.
– sú ľahko stráviteľné
– zlepšujú činnosť imunitného systému
– posilňujú srdce, cievy i krvný obeh, pomáhajú tak isto pri kašli a astme.
-pôsobia aj detoxikačne a močopudne, pomáhajú čistiť organizmus od usadených odpadových látok, podporujú chudnutie
– prispievajú k dobrej kondícií a vitalite.

Tabuľka č.1 – Priemerné výživové hodnoty v 100 g jednotlivého druhu ovocia

Zelenina

Mrkva

– chráni zrak
– znižuje cholesterol
– pomáha pri kožných chorobách, nedokrvení a oslabení organizmu
– znižuje riziko rakoviny pľúc
– je vynikajúcou regeneračnou potravinou, ak sa človek cíti vyčerpaný alebo sa zotavuje
– je bohatá na vitamíny A, B a C, betakarotén, železo, vápnik, draslík a sodík.

Viac provitamínu A – karoténu sa uvoľňuje pri spracovaní mrkvy, než pri hryzení v surovom stave. Pri strúhaní to je 36 %, pri tepelnej úprave až 60 %, kým pri jedení celej surovej mrkvy len 5 %. Ak si dávate čerstvú mrkvovú šťavu, odporúča sa vmiešať do nej aj lyžičku panenského oleja, vďaka ktorému sa karotén v tele lepšie využije.

Paprika

– obsahuje vitamín C, ktorý neutralizuje voľné radikály a posilňuje obranyschopnosť organizmu
– vitamín C sa z papriky nevytráca ani ohrievaním ani pečením
– červená paprika obsahuje 9x viac betakaroténu a 2x viac vitamínu C ako zelená
– prírodná látka kapsaicín povzbudzuje činnosť zažívacieho traktu
– betakarotén posilňuje bunky, brzdí proces starnutia a chráni pred škodlivým vplyvom slnka na pokožku
– pre vysoký obsah vitamínu C sa odporúča jesť ju preventívne proti prechladnutiu. Jedna stredne veľká paprika pokryje dvoj až trojnásobok dennej potreby dospelého človeka.

Rajčiaky

– obsahujú antioxidanty, množstvo vitamínu E, vitamín C a betakarotén
– povzbudzujú apetít a zažívanie
– brzdia rast choroboplodných baktérií v črevnom trakte
– draslík znižuje krvný tlak
– okrem srdcovocievnych chorôb pomáha pri liečení rôznych porúch trávenia
– slúžia ako odvodňovací prostriedok
– aj rajčiakový pretlak je bohatý na karotény a vitamín E, taktiež aj kečup.

Jedzte ľubovoľné množstvo. Jeden pohár pretlaku chráni pred rozličnými ochoreniami, najmä pred prechladnutím. Preventívne pite 1 pohár rajčiakovej šťavy 3x denne počas 3 až 4 týždňov.

Reďkovka

– pomáha pri prevencii rakovinových ochorení
– éterické oleje podporujú tvorbu žlče a urýchľujú zažívací proces
– používa sa pri liečení ochorení žlčníka, žalúdka a priedušiek
– obsahuje vitamíny C a B
– odporúča sa jesť surová.

Kaleráb

– posilňuje imunitný systém, pomáha predchádzať infekciám
– zabezpečuje mentálnu sviežosť a koncentráciu
– podporuje bunkový metabolizmus a krvotvorbu
– stimuluje okysličenie a dýchanie buniek
– posilňuje srdce
– zlepšuje náladu, pomáha prekonávať stres
– spevňuje pokožku a vlasy
– zabezpečuje energiu a vitalitu
– má odvodňujúce účinky
– pomáha redukovať hmotnosť

Týždňová kalerábová kúra má blahodarné účinky na náš metabolizmus. Výhodou kalerábu je, že ho vždy môžeme jesť inak – surový a nastrúhaný, dusený ako prívarok, v zeleninovej polievke. Kaleráb obsahuje dusičnany, preto ho druhýkrát nezohrievame.

Tabuľka č.2 – Priemerné výživové hodnoty v 100 g jednotlivého druhu zeleniny

ČO MOŽNO NEVIETE o najdôležitejších látkach pre náš organizmus

Voda – má nenahraditeľnú úlohu, je nevyhnutnou súčasťou telesných tekutín a pri jej nedostatku sa objavujú rôzne funkčné poruchy. Vytvára vhodné prostredie pre život buniek, zabezpečuje prívod výživných látok a odplavuje z organizmu látky škodlivé a nepotrebné.

Vitamíny – slovo vitamín sa skladá z latinského „vita“, čo znamená život a „amin“ – typ dusíkatej organickej zlúčeniny. Vitamíny sú organické zložky potravy, ktoré sú nevyhnutné pre zdravie, život, rast.
Delíme ich na:
1. vitamíny rozpustné v tukoch – vitamíny A, D, E a K,
2. vitamíny rozpustné vo vode – komplex vitamínov skupiny B a vitamín C.

Bielkoviny – iným slovom proteíny, tvoria základ všetkých tkanív v organizme. Názov proteíny je gréckeho pôvodu, čo znamená „zaujímam prvé miesto“ a pre nevyhnutnosť pre život a fungovanie organizmu si svoj názov zaslúžia právom, sú súčasťou každej bunky.
Podľa zdroja ich delíme na:
1. bielkoviny rastlinného pôvodu,
2. bielkoviny živočíšneho pôvodu.

Sacharidy, čiže cukry sú základným zdrojom energie, ktorá slúži organizmu na výkon svalovej práce a fungovanie životných funkcií organizmu.
Delíme ich na látky:
1. stráviteľné,
2. nestráviteľné, čiže balastné – najmä sú to všetky druhy vlákniny.

Tuky – iným slovom lipidy hrajú vo výžive poprednú úlohu, nakoľko sú rezervnými látkami a vrstva tuku chráni niektoré orgány.
V tukoch sú viazané mastné kyseliny, ktoré sa delia na:
1. nasýtené,
2. nenasýtené – (napr. kyselina linolová, linolénová).

Minerálne látky sú živinami, ale organizmus si ich nevie vytvoriť sám a preto sa musia prijímať stravou. Sú nevyhnutnou súčasťou telesných tekutín a nedajú sa ničím nahradiť. Pôsobia na nervovú sústavu, svaly a minerálne látky ako vápnik, fosfor a horčík spevňujú kosti.